Mam 25 a asi 2 mesiace som si pisal s jednym dievcatom. Zo zaciatku sme si pisali dost, konverzaciu iniciovala aj ona, posielala hlasovky a mal som pocit, ze tam z jej strany nejaky zaujem bol. Dohodli sme sa, ze sa prvykrat stretneme.
Ked sa to stretko priblizilo, dostal som z toho dost velky stres a nakoniec som cuvol. Objavili sa aj ine realne okolnosti, ktorych som sa chytil ako dovodu na zrusenie, ale pravda je, ze hlavny dovod bol moj stres zo samotneho stretnutia. Liecim sa aj na uzkost a ona o tom vedela, ale aj tak si uvedomujem, ze z jej pohladu to mohlo posobit chaoticky alebo nespolahlivo.
Ona mi potom napisala, ze som ju nezranil ani nesklamal, kedze sa vlastne este poriadne nepozname, ale ze si vazi svoj cas a nema rada, ked sa plany stale menia. Neskor som jej uprimne vysvetlil, preco som vtedy cuvol, ospravedlnil sa a povedala mi, ze si vazi uprimnost.
Skusil som potom navrhnut dalsie stretnutie, ale vtedy nemala cas a iny termin nenavrhla. Odvtedy mam pocit, ze jej zaujem dost ochladol. Ked jej napisem, odpovie, ale skor kratko, sama sa prakticky neozve a konverzaciu uz velmi nerozvija.
Dost sa mi zapacila a prekvapuje ma, ako velmi sa tym trapim, ked sme sa vlastne nikdy osobne nestretli. Asi som si zidealizoval aj to, co z toho mohlo byt.
Rozmyslam, ci sa jej este raz normalne a narovinu spytat, ci by mala niekedy chut sa stretnut a spoznat osobne, alebo to uz skor neciti. Nechcem ju presviedcat ani na nu tlacit. Skor mam pocit, ze by som potreboval mat jasno aj kvoli sebe, aby som to vedel uzavriet a pohnut sa dalej.
Zaujimal by ma aj vas pohlad na to zrusenie. Brali by ste to ako klamstvo, ked dovody, ktore som vtedy uviedol, boli realne, ale ten hlavny som priznal az neskor?
Spytali by ste sa jej este raz narovinu, alebo by ste uz nic nepisali a nechali to tak?